To, ako začíname s príkrmami, máme za sebou. Pre pripomenutie - po 6. mesiaci kojené a po 4. mesiaci nekojené deti, keď vedia sedieť s oporou a prehĺtať menšie sústa, začíname jednozložkovým príkrmom ( varená alebo na pare pripravená mrkvička s trochou kojeneckej vody, v ktorej sa varila, prepasírovať cez sitko alebo inak rozmixovať na pyré ), zvyčajne namiesto obedňajšej alebo dopoludňajšej dávky mlieka. Na 3. – 4. deň pridáme k mrkve do vody zemiak. Za ďalšie 3 – 4 dni pridáme tretiu zeleninku ( petržlen, kaleráb, cukinu, baklažán, tekvicu, patizón ), potom ďalšiu a ďalšiu, čomu hovoríme stále zeleninové pyré. Keď ako – tak zvládne vaše dieťatko spapať toto, asi po mesiaci ( teda kojené deti po 7. mes., nekojené po ukončenom 5. mes.), skúsime ako desiatu namiesto mliečka pripraviť pyré ovocné ( krátko v kojeneckej vode podusené ošúpané odjadrené jablká ), opäť 3 – 4 dni rozostup medzi pridávaním ďalšieho druhu ovocia ( hruška, marhuľa, broskyňa, banán - nie citrusy, jahody, tropické ovocie ako mango, kiwi, figa... ). Rovnako v tomto mesiaci môžme k zeleninke na obed pridať kúsok mäsa - biele hydinové, králik. Neskôr samozrejme aj chudé kvalitné bravčové, hovädzie, teľacie. To už je mäsovo – zeleninový príkrm. Ryby do ukončenia prvého roka nedávame, po prvom roku môžme jedálniček spestriť sladkovodnými rybami ( kapor, pstruh, zubáč... )...Maminky, ale dôsledne pozor na kosti, ktoré ryby majú ! Mäso odhadujeme tak na 20g denná dávka, neskôr samozrejme viac, 40 – 60 g. Jedenkrát týždenne nahradíme porciu mäsa vareným žĺtkom ( bielok až do ukončenia prvého roka nedávame ! ). Čo sa mne osvedčilo, aby som si uľahčila denné varenie čerstvého obeda pre môjho drobca, plátky kuracích alebo morčacích pŕs, panenky alebo hocijaké mäso, ktoré som drobcovi chcela pripravovať, som si nakrájala na malé asi 4 – 5cm kúsky, osobitne každý zabalila do malého kúska igelit. sáčka a dala do mrazáku. ( Mala som to oddelene v plastovej priesvitnej miske, ktorá mi ostala po nejakej zelenine alebo ovocí, ako to v supermarketoch balia, veď to poznáte ). Potom som už len každý deň tesne pred varením obedíka vybrala jeden takýto malý kúsok mäska, ešte zmrazený hodila do kojeneckej vody v hrnci, nechala zovrieť, a k takémuto „zatiahnutému “ už trošku uvarenému mäsu pridala zemiačik, ďalšiu zeleninku, trošku rasce alebo feniklových semiačok alebo majoránu a nechala povariť. Taký malý kúsok mäsa sa uvarí pomerne rýchlo, zeleninka je tiež hotová za chvíľu. Vaječný žĺtok som po uvarení buď vmiešala do zemiakovej kašičky (samozrejme vymiešanú s mliečkom, aké dieťa pije, teda buď odstriekané materské alebo svoje umelé mliečko, stačí troška , namiesto masla trochu vody, v ktorej sa zemiaky varili aj s rascou).

Minimálne do konca 7. mesiaca nepodávame lepok. Ten je obsiahnutý v pšenici, ovse, jačmeni, teda cestoviny, múka, vločky, pečivo a všetky výrobky obsahujúce lepok. Ideálne sú ryža, kukurica, pohánka a múka ryžová, kukuričná... Vločky rovnako len ryžové, pohánkové, nie ovsené. Nie je potrebné pridávať do jedál škrob, zápražky či iné zahusťovanie, dá sa to aj bez nich. Ak už však musíte, tak škrob zemiakový či kukuričný, ale pokúste sa vydržať aspoň do toho 1 roka.

Po tomto období, po ukončenom 7. mesiaci je super ponúknuť z pečiva rožok – celozrný, nie biely, ten si nechajme na obdobia po hnačkových ochoreniach, keď je vhodné tráviaci systém zaťažovať postupne, vtedy je skutočne biele pečivo, samozrejme nie čerstvo z pekárne, vhodnejšie na pár dní. Ale z dlhodobého hľadiska skúsme naučiť deti na hodnotné celozrné pečivo. Stále ale dávame pozor na rôzne zrná, oriešky, jadrá, ktorými býva pečivo posypané. Nielen ako prevencia aspirácie, teda vdýchnutia zrniečka, ale aj preto, že orechy a pod. sú alergénmi. Ani mak či hrubozrnnú soľ !

Od 9. mesiaca môžeme ovocie na desiatu skombinovať s bielym probiotickým jogurtom, nesladeným, bez prídavku želatíny a škrobu. I na olovrant ponúkneme takýto variant, ak papalo dieťa na desiatu ovocie, na olovrant môžme ponúknuť jogurt a naopak. Alebo skombinovať. Takto sa postupne dostávame k nahradeniu čisto mliečnych dávok nemliečnou stravou. Samozrejme, ak si dieťa žiada aj po nemliečnom príkrme ešte svoje mliečko, netreba ho odmietať. Postupne mu bude nemliečny príkrm stačiť a dávku mlieka si zníži podľa svojej potreby. Takto napokon ostane mliečko len ráno, k raňajkám alebo ešte v posteli skoro ráno a druhá mliečna dávka večer na uspávanie, alebo po večeri.

Od 10. mesiaca do polievok a ostatných jedál ( mäsovo – zeleninových ) pridávame asi 1 čajovú lyžičku olivového oleja.

Dieťa v prvom polroku života priberá individuálne, ale priemerne 150 – 300g týždenne, v druhom polroku je prírastok asi polovičný.

Lepok do ukončenia 7. mes. , ryby, paradajky, papriky, zeler, kyslú kapustu, ríbezle, egreše, citrusy, tropické ovocie, slané a korenené pokrmy, orientálne korenie, dochucovadlá ako horčica, kečup, sójová omáčka, sterilizované potraviny vrátane kukurice, hrášku, huby ani šampióny, údeniny, mäsové konzervy a paštéty, vaječný bielok, syry tučné, plesňové, tavené a tvrdé, smažené jedlá, hranolky, majonézy, zmrzlinu, šľahačku, tepelne upravené cukrárenské výrobky, kysnuté koláče, čierny a zelený čaj, limonády, sýtené nápoje, oriešky, orechy, semienka, mak, med, kakao, čokoládu, tvaroh, syntetické vitamíny ak si to zdravotný stav nevyžaduje.

Strava pre deti do 1 roka by mala byť prirodzená, pestrá, hodnotná, ľahko stráviteľná, denne čerstvá, viackrát nezohrievaná, neprisládzaná, nesolená. V druhom polroku stále zastáva mlieko dôležitú súčasť jedálnička, denná dávka až do skončenia 2. roka je 500 – 600 ml. Mlieko ale nie je nápoj, je potravina. Ak používate priemyselne pripravenú stravu, uprednostnite zloženie nesladené, obohatené o jód, z tuzemského ovocia a zeleniny.

Ak je vaše dieťatko alergické alebo je vo vašej rodine predispozícia = náchylnosť k alergiám či už potravinovým, respiračným či iným, dôsledne dojčite ako sa len dá, aspoň do roka, ale pokojne aj viac, zo stravy vylúčte všetky potenciálne alergizujúce potraviny, väčšina je spomenutá v odstavci „Zhrnutie“ a sú podčiarknuté.

Po prvom roku dieťa papá takmer všetku rodinnú stravu, ak nie je príliš tučná, sladká, objemná, korenená a je šetrne pripravená ( nesmažená, nefritovaná ). Potenciálne alergizujúce potraviny (citrusy, med, oriešky, ryby, bielok...) zavádzame postupne, teda po malých porciách, vždy len jeden deň a počkať, či sa neobjaví precitlivenosť - prejavy alergie nie sú len vyrážky na koži, ale často aj zápchy či hnačka, dlhotrvajúci suchý kašeľ, únava, malátnosť, bolesti brucha...

V tomto období ( po prvom roku ) sú výborným zdrojom rastlinných bielkovín, tukov, vlákniny, vápnika i železa tofu a sójové výrobky, ale nie ako náhrada živočíšnych zdrojov.

Slivky, hrozno, kel, kapusta a nafukujúce potraviny sú rovnako skvelým obohatením jedálnička. Až okolo 2. roku pridávame mak, orechy, kakao, čokoládu – nie nevyhnutne !, morské ryby. Celkom vhodné je, čo sa týka sladkostí, skúsiť dieťa aj v tomto naučiť určitému režimu, resp. skúsiť ho naučiť od začiatku na to, že sladkosť je dovolená ako doplnok 1 – 2 x za deň, alebo len občas, nie ako náhrada niektorého chodu, teda nie pred jedlom, ale povedzme ako malá drobnosť k desiate či olovrantu. Pozor na sladké džúsy, aby neboli náhradou za čaj, vodu, ovocné či zeleninové šťavy. Určite nie je namieste výhovorka, ak je dieťa, ktoré vždy jedlo menej, dať mu radšej niečo sladké, čokoládové či vysmážané a pod. nehodnotné, len aby aspoň niečo akože zjedlo. Vôbec mu tým nepomôžeme, chuť do jedla mu to nenapraví, práve naopak. To, že je dieťa, ktoré vždy jedlo málo, ale aspoň pestro, teda trochu pečiva, mäsa, cestovín, príloh, zeleniny, ovocia, teda každá zložka potravy je aspoň ako – tak zastúpená, ale je chudé, podávanie čokolád nie je riešením. Možno nebude tak skoro obézne, ale nie je nikdy isté, že takáto strava ho nepovedie k obezite vo veku, keď bude mať menej pohybu, iné spaľovanie, alebo skrátka v staršom veku. Ani štíhlym ľuďom sa nevyhýbajú ochorenia vyplývajúce zo zvýšeného príjmu tukov a cukrov, cholesterol, triacylglyceridy, cukrovka, rednutie kostí pre nedostatok stavebných látok, alergie.....

Sladkosť poteší jazyk, ale to ostatné už veru nie. Skúsme nežiť pre to, aby sme jedli, ale jesť pre to, aby sme žili. Dá sa naučiť žiť a jesť zdravo a pritom chutne a s radosťou. Prajem Vám veľa radosti pri papaní s Vašimi ratolesťami.

Vaša mamina Simi